Tak som sa nudila tak som začala písať poviedku Cesta na sever.Nieje síce najkratšia,ale ani najdlhšia.Pls čítajte...a ptm komentujte xD
----------------------------------
Najprv asi chcete poznať postavy,nie??
Tak hlavnou postavou je Sage - 12 ročné dievča zo záľubou v bláznení a pieskových vojnách.
Druhou hlavnou postavou je Tony - 12 ročná chalan ktorý pomáha v kuchyni a tiež má rád pieskové vojny.
Tretiou hlavnou postavou je Lord Assla - strýko Yomato.
Štvrtou hlavnou postavou je aj Same - 13 ročná sestra Sage.
No a potom sú tam ďalšie postavy ktoré sa mi teraz nechce vymenovávať xD
---------------------------------
"Sage,Sage!" volala na mňa slečna Coulterová."Chytro sa obleč a poď dole na večeru!" Bývame vo veľkom dome ja,strýko,moja sestra a služobníctvo Oxfordu a nášho domu.Oxford je niečo ako univerzita,ale riešia tam skôr ministerstvo a politické problémy.Služobníctvo - ako napr. kuchári,upratovačky,údržbári atď. bývajú v druhej tretine nášho obrovského domu.Aj s našim šlužobníctvom."Tak si pohni lebo som hladná ako vlk!" zvrieskla na mňa Some.Niekedy je fakt otravná!"Už letím,len keby si mi požičiala krídla.."zabudla som sa zmieniť tou najhlavnejšiou vecou - moja sestra má krídla.Môj strýko dokáže vidieť cez všetky predmety a ja?Ja sa dokážem meniť na vlkolaka.A tiež dokážem predpovedať budúcnosť.V našom svete má každý svojho démona - ochrancu.Ten má vždy podobu nejakého zvieraťa.Ak je človek mladý,približne do 17 rokov sa mu môže démon meniť na rôzne zvieratá,ale na jeho osemnáste narodeniny,presne v 00:00:01 démon nadobudne stálu podobu a v takej podobe v akej je v tento čas,už aj zostane naveky.Týto démoni vedia rozprávať,cítia bolesť,ale ak cítite bolesť vy,on cíti rovnakú,a tak je to aj opačne.Ak zomriete vy,zomrie aj on.Avšak nikdy sa od svojho démona nemôžete oddeliť - bolí to!Ako keby bolo medzi vami puto...niečo ako pupočná šnúra,ktorá sa ale nedá pretrhnúť a ak ju niekto pretrhne,bolí to.Do konca života.Démonov má kadžý...zišla som dole schodmi a podozrievavo nazrela do kuchyne či tam náhodou nezazriem Tonyho.Bohužiaľ tam nebol.Najskôr bude v kuchyni v Oxforde a varí nejaké špeciality,pomyslela som si.Všimla som si ako nakladajú na pohyblivý vozíček niečo čo pripomínalo vezenskú stravu - špenát a chlieb,k tomu hrachová polievka a pohár studenej vody.Utekala som k stolu a zvrieskla že to jesť nebudem.Keď som sa však zahľadela do tanierov ostatných pri stole,uvidela som tam špagety."Haha...hahaha....hahahahaha....ona si myslela že to čo nesú Linovy je pre nás...haha" (nenormálny úškrn xD) "Fuh,som sa zľakla.." vzdychla som si.Popritom som sa vražedne pozerala na Same.Lin je náš starý otec,ktorý si potrpí na zdravú stravu a neje toho veľa."Budú aj hranolčeky??" opýtala som sa kuchára."Nie,ale ak chceš tak ti ich urobím." milo sa usmial."To by som rada,vďaka..." odyšiel a zakričal na celú kuchyňu,že treba urobiť hranolky.Pomocníci sa hneď dali do práce.V tom strýko nahlas preglgol a začal niečo hovoriť.Ako keby som to už nepočula,zase ďalšie spory s ministerstvom ochrany a bla bla bla...až na to,že spomenul niečo zaujímavé: "...a preto sa vydám na sever a tú bosorku nájdem.Nech ma to stojí čokoľvek!!" "Čo?Kedy?!Kde?!! Aj ja chcem ísť na sever!"dobiedzala som."Ale noták ty by si v tom snehu zanikla..."uškrnula sa Same.Každý vraví že na svoj vek som strašne nízka.No a čo?Koho by to už len zaujímalo? "v žiadnom prípade,ty zostaneš aj so svojou sestrou tu!" Same na mňa vyplazila jazyk,no v tom sa zadrhla a prekvapene pozrela na strýka."Čoooo???Veď si sľúbil že pôjdem s tebou!!" "Áno,možno raz." "Ale.." "Žiadne ale!Vyrazím zajtra ráno a vrítim sa...neviem presne kedy.Keď nájdem tú bosorku čo ju hľadajú." "A načo ju ideš hľadať?!" opýtala som sa podozrievavo."Pretože mi pred 20 rokmi zachránila život a teraz je na čase aby som jej to vynahradil." Takže ju ide zachrániť.No nech si nemyslí že pôjde na sever bezo mňa!Na to nech zabudne!Však ja sa tam dostanem...ráno som sa zobudila v svojej izbe.Ani neviem ako...asi ma sem strýko doniesol keď som zaspala pri kozube.Počula som vytie záprahových psov - husky.Bolo to také hlučné,ostré a hromadné,že som na chvíľu myslela že prasknú sklá.V tom mi napadlo - strýko!Určite už sa chystá na odchod!Rýchlo som vstala a obliekla som sa.Zletela som dolu ako najrýchlejšie to šlo a vyletela som z dverí.V tom som sa musela vrátiť späť pretože vonku riadil poriadny tajfún a k tomu snežilo.Strýko nakladal veci na sane a chystal sa pomaly na odchod.Dolu zbedla Same,v kožušinách,čižmách a baranici,s kufrom v ruke a lízatkom v puse."Kam ideš?!" opýtala som sa."Kam asi?Na sever." "Strýko ťa nevezme!" "Prečo by ma mal brať?!Ja viem kde sa schovať aby ma nenašiel." "Kde??" "Akurát tebe to tak poviem!!" "Okej,tak mu idem povedať že sa chceš prepašovať na sever..." "Fajn fajn...vidíš tie sudy na víno?Sú prázdne,a sú veľké.Sú dve." v tom my blisla nenormálne skvelá myšlienka."Myslíš na to na čo ja?" opýtala som sa Samy."Ehm..nie?!" "Ty vieš všetko tak pekne pokaziť...pôjdem s tebou!" "Tak na to by som nemyslela ani v divom sne!!" "Aha,super,ale ja sa ťa nepítam na názory.Idem si hore zbaliť kufor a pôjdem!" "Tak dobre ale švihaj,lebo strýko sa už chystá.A vezmi si tie hrubé čižmy z minulej zimy a tú baranicu." povedala mi.CHvíľu mi to znelo ako od mamy,ale potom som bežala ďalej.O pár minút som už bola pri vchodových dverách a Same tam na mňa čakala."Tak fajn,ale nedomyslela som ako sa do tých sudov dostať bez toho aby nás niekto videl." "To si typická ty!!" "A čo ty snáď vymyslíš niečo lepšie?!" "Jasné!!Takže,pustíš vonku svojho démona a ten pôjde k strýkovi a naschvál akoby utečie.Strýko ako vždy sa za ním vyberie a vezme ho aby ho priniesol späť pred dvere.My zatiaľ vlezieme dnu.Nikto tu nieje,všetci sa museli vrátiť do práce." u nás niesu žiadne zvieratá.Zvieratá nám vynahrádzajú naši démoni.Inak by sme si démonov plietli so zvieratami.Same pustila svojho démona - tentoraz bielu zajačicu Rattus.Ako podľa mojich predpokladov,strýko išiel za ňou.My sme zatiaľ rýchlo vliezli do sudov - jedna do jedného,druhá do druhého.Môj démon mal podobu motýla.Pantalaimon mi vliezol do kapucne a v sude vyliezol von.Obe sme mali aj baterku aby sme niečo videli.Sudy boli trikrát také veľké ako sú obyčajné na víno.Asi boli na azbest alebo nejakú inú tekutinu.Každý sud mal v strede jednu dieru o rozmere ľudského oka,a tak sme ešte sudy prisunuli tak,aby sa tie diery kryly , teda aby sme ich mali spojené a vydeli sa cez ne.Keď strýko položil Rattus pred dvere,otočil sa a vybral sa k saniam.Bolo to vydno cez malú škáru v sude.Rattus sa zmenila na muchu.Same trochu pootvorila vieko sudu aby Rattus vletela dnu.Keď už bola dnu,zavrela vieko a utesnila ho.Síce bola zima,ale stálo to za to.Keď nám ale už naozaj začínalo byť chladno,prikrili sme sa kožušinami,dekami a kabátom.A tak sa začala naša cesta na sever...
TO BE CONTINUED
reklama

HéééY, tak to je naprosto nádherný!!!!
Potlesk!